reklama

Pôrod? Bola to sranda

Ako každá tehotná, aj ja som mala ten blbý pocit, že akurát to moje tehotenstvo trvá večne. Všetky známe rodili, akoby ich za to platili a ja nič. Mala som vypočítaný termín 14.6.2004, ale už v máji som sa cítila ako slon. Veľká a ufučaná. V spomínanom máji som už absolvovávala kontroly každý týždeň a niekedy vtedy sa začal celý ten humor.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Ležím na koze a čakám, že mi môj doktor povie to, čo počuli všetky moje kamošky: už ste otvorená na 1, 2 alebo aj 3 cm. On na mňa len žmurkol a vraví: „no pani Mullerová, najbližšie dva týždne to na pôrod veru nevyzerá“. V duchu som vypustila šťavnatú nadávku a virtuálne durila svoju ratolesť von z pelechu. Prešiel týždeň, gynekológ žmurkne a vraví: „no pani Mullerová, najbližšie dva týždne to na pôrod veru nevyzerá“. Bol posledný májový týždeň, tak si vravím, no čo už. Strávila som týždeň plný plodných viet určených môjmu potomkovi, nech ušetrí svoju matku a premení ju zo slona späť na človeka. A zasa tá koza a zasa: „no pani Mullerová, najbližšie dva týždne to na pôrod veru nevyzerá“. To už som začala byť nervózna a prinútila som pôrodníka odprisahať, že napokon porodia všetky tehotné, dokonca aj ja. Sľúbil mi to. Prešiel ďalší týždeň a v deň termínu /pondelok/ som sa zasa uvelebila na koze a tu vám ten hovorí: „no pani Mullerová, najbližšie dva týždne to na pôrod veru nevyzerá“. To už sa mi pretočili v očiach panenky a vravím: „ok, volajte zástupcov Guinessovej knihy rekordov, zložím slonice z ich trónu /slonice by mali byť tehotné asi dva roky/“. Len sa zachechtal a poslal ma domov dohovárať dieťaťu. Môj muž chodil každý deň z práce domov s otázkou: „nič???“, reku „vidíš tu niekde dieťa???“ Prišla sobota ráno a ja som naklusala na kramáre k lekárovi do služby na ďalšiu kontrolu. Len čo ma zbadal zahlásil: „stále nič????“. Mal veľmi dobrú náladu, tak som ho varovala, že tá moja je na... a keď mi povie, že najbližšie dva týždne nerodím, tak už niekomu ublížim. A tak zasa ležím a tu zrazu niečo zabolelo a on mi povedal: „ak nezačnete rodiť, tak príďte okolo dvanástej, dám vám čípok“. Pre boha, aké rodenie, veď mne nič nie je!!! Tak sa mi priznal, že už fakt útočím na slonice, a tak mi krčok trochu „načechral“. No a vtedy ma samozrejme posadla panika. On sa v tom snažil nájsť logiku, ale u posadnutej tehotnej je to dosť zbytočné. Jasné, že chcem porodiť, len som sa nepripravila na to, že teraz!!! Len čo som vyšla z ordinácie a prášila na CTG, už som pocítila prvé slabé bolesti. Keďže som ale čakala svoje prvé dieťa, nemala som celkom jasno v tom, čo už pôrod je a čo nie. Prečkala som CTG, ktoré som ukázala pôrodníkovi. Ten povedal, že niečo tam síce je, ale mám zobrať starého pod pazuchu a ísť to rozchodiť. Tak som vzala starého a frčali sme na Zelenú studničku. Bolo krásne slnečné ráno, prví ľudkovia vyrazili na výlet a my tam križujeme chodníčky a rodíme!!! Moje kontrakcie nastúpili hneď v 5minútových intervaloch, a tak sme každú chvíľu zastavovali, ja som sa nenápadne zavesila na starého /predstavte si slona nenápadne kdesi visieť/ a predýchavala som. Okolo jedenástej dopoludnia som povedala, že síce nemám šajnu, kedy má byť toho prechádzania akože dosť, ale mne je už dosť naprd, tak radšej poďme do nemocnice. Zaklopali sme na dvere interny na centrálnom príjme, otvorila sestrička, ktorá nás ohúrila otázkou: „aký máte problém?“. Reku problém žiaden, iba trochu rodím. Po klasických papierovačkách nás odvelili na pôrodnicu. Tam ma setričky privítali otázkou, či som behala po obchoďáku, pretože môj pôrodník posiela zo žartu všetky rodičky rozchodiť kontrakcie do obchoďáku. Maťo ma chvíľu čakal vonku, ale keďže som bola v ten deň prvá rodiaca, pustili ho hneď ku mne. Ja som zatiaľ absolvovala CTG /skoro som urvala radiátorovú rúru, ktorej som sa v kŕčoch držala/, holenie a klystír. Potom sladká polhodinka na záchode, kde som napokon len tak sedela a čakala na kontrakciu, pretože mojou silou vôle už zo mňa nič nešlo, ale s každou kontrakciou sa zo mňa liala klystírová voda. Napokon som dospela k názoru, že už síce chvála bohu rodím, ale dorazím to na záchode, lebo z neho nie a nie vyliezť. Nakoniec ma odtiaľ vyrval pôrodník, ktorý ma chcel skontrolovať. Ďalší výskok na kozu, ďalší zoskok /v rámci možností, samoška/ a aby ma povzbudil, ťapol ma po zadku a radostne zašveholil: „tak ešte pekne dokakať a ide sa rodiť“. Ide sa čo????Povážte – ja živená historkami mám, babiek, tiet, kamošiek, že prvý pôrod trvá 8, 16. 24, 48 hodín, som mala ísť rodiť po štyroch. Nakoniec sme ešte pobudli pri pôrodnom stole ďalšie dve hodinky, ktoré som strávila tým, že som starému drvila ruku /z pomsty/, druhou päsťou trieskala do stola a keď bolo najhoršie, hnusne sem-tam vykríkla do.... Týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorých to pohoršilo. Moje kontrakcie boli v dvojminútových intervaloch, keď som poslala Maťa povedať sestričkám, že sa mi chce tlačiť. A flegmatický otec môjho dieťaťa sa zrelaxovaným tempom vybral informovať personál /myslela som, že pobeží, ale on sa normálne iba tak vybral/. Chcelo sa mi istú osobu škrtiť. Opäť ma vrhli na lopatky, pripli na CTG, zatiaľ čo ja som na nich v duchu zosielala všakovaké kliatby, pretože poslali Maťa na chvíľu preč a ja som sa nemala kde držať. Chvíľu som zvažovala, že schmatnem niektorú zo sestier za účes, ale tá časť IQ, ktorá mi ešte ostala, mi nakoniec poradila zdržať sa. Mimochodom, vedeli ste, že podľa nejakých štúdií sa mozog tehotnej scvrkne o 6%??? /Matej mi to potvrdil, keď som bezradne čumela na ježka v detskej knižke a nevedela som mu prísť na meno/. Napokon mi Maťa nepoškodeného vrátili. Prirútil sa môj veselý pôrodník, prikázal cvične zatlačiť, tak som cvične zatlačila a zrazu nastal frmol, lebo že už lezie von. Ja, riadne vyškolená pôrodnou prípravou, som poslušne zadržala dych a tlačila a tlačila. Potom mi Maťo povedal, že som si to nacvičila dobre, lebo istý čas som nedýchala a tlačila tak dlho, že si myslel, že som dodýchala. Naša malá Beruška vyliezla von na tri kontrakcie v priebehu piatich minút. Pôrodník došil, usmial sa, oprášil si ruky, mrkol na hodiny /boli tri poobede/ a zašveholil: „no krása, práve mi padla“. Veru, takto šikovne porodiť: presne pred ukončením služby pôrodníka, presne v deň narodením mojho šéfa /ktorému som musela šľúbiť, že urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som porodila na jeho narodky. On to ocenil v maily mojim kolegom na sledovne: „what a great time management, Lenka!!!“. Keď som volala mame, tak tá si tiež myslela, že si z nej robím srandu, pretože som porodila 19.6. a u nás sa slávia narodky nasledovne: ja 19.7., otec 19.8. a sestra 19.9. Bola som hodinu po pôrode, keď sa flegmatický otec dieťaťa zdvihol a vyhlásil, že z toho pôrodu načisto vyhladol a vysmädol a že on už teda ide. Neskôr mi povedal, že sa všetky sestričky na neho tak čudne pozerali. Musela som mu vysvetliť, že štandardný otecko nielenže zostane tie dve hodiny s partnerkou a dieťaťom na pôrodnej sále, ale ešte sa zvyknú drať na izbu a tam počkať, kým bugriška dovlečú z novoodeneckého. On bol určite prvý, ktorý odišiel od hladu a smädu.No ale čo už, ja ho poznám a smutná som z toho nebola, skôr som sa fakt pobavila. Môj zábavný pôrod už zavŕšila len požiadavka, ktorá padla po ňom. Po tom, čo mi nedovolili piť, chceli, aby som sa vyčúrala a po tom, čo mi dali klystír /t.j.strašne veľa vody/, po ktorom som mala česť pozdraviť celé moje menu za posledný týždeň, chceli, aby som v pôrodnici aj „kakala“. Otázkou „stolica už bola?“ dva dni po pôrode ma skolili. Poviem vám, robila som, čo som mohla, toľko vlákniny a nadivoko skombinovaných potravín zožerie snáď len blbá koza. Ešte som našej malej Lili zakázala mať žltačku, nech sme príkladné pacientky a tým som môj veselý pôrod ukončila. Dnes má Lili 4 roky a vyzvedá, kadiaľ vyliezajú deti na svet a kam sa ide po smrti, alebo čo je kostol a Boh. Ale to je iná story, to chce fakt vynaliezavosť a iné sily, aby ste to takému malému mozgu vysvetlili. A ešte to ani neoklamete, si nemyslite. Mimochodom, na tej fotke je moje druhé dieťa, Eliška.

Lenka Mullerova

Lenka Mullerova

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Headhunter na skoro konciacej materskej Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu